Náš príbeh

Ako to začalo...

K nášmu vôbec prvému stretnutiu došlo presne 2. mája 2014, keď Mišo ako čerstvý vysokoškolský absolvent plný ideálov a predstáv o pracovnom živote nastúpil do jednej z ilavských priemyselných spoločností. V tom čase tam už približne rok pracovala Moňa, ktorá sa krátko predtým vrátila do každodenného pracovného kolobehu po materskej dovolenke. Ako to už býva, osud zariadil veci po svojom. Vo veľkoplošnom open office bol Mišovi pridelený stôl a kancelárske kreslo priamo vedľa Moni, a tak sa z nás stali spolusediaci, podobne ako vedľa seba sedávajú žiaci v škole. Vo veselom kolektíve nebola núdza o nikdy nekončiacu dávku humoru a pracovné dni tak ubiehali jedna radosť. Práca síce nebola jednoduchá a často sme narážali na negatíva, ktoré prinášalo pôsobenie v kórejskom korporátnom prostredí, no práve humor sa stal naším obranným mechanizmom počas náročnejších dní. Nudu ani pracovný stereotyp sme prakticky nepoznali. Obklopení kolegami, z ktorých sa viacerí veľmi rýchlo stali, a dodnes zostali, našimi blízkymi priateľmi, sme sa snažili ku všetkému pristupovať s úsmevom.

Spoločnými kolegami sme boli do 1. februára 2015, keď Mišo prijal novú pracovnú výzvu a zo spoločnosti odišiel. Dovtedy každodenný kontakt sa obmedzil na stretnutia a teambuildingy bývalých kolegov či občasné posedenia s najbližšími priateľmi. Každý z nás pokračoval svojou vlastnou pracovnou aj životnou cestou. A život si pre oboch pripravil niekoľko vlastných kapitol. Obaja sme prešli obdobiami, počas ktorých sa naše dovtedajšie životné cesty prirodzene uzavreli. Dnes už vieme, že aj tieto skúsenosti mali svoj význam. Naučili nás lepšie rozumieť sebe samým, vážiť si to podstatné a uvedomiť si, čo je v živote skutočne dôležité.

Možno práve preto sme sa o niečo neskôr dokázali opäť stretnúť v správnom čase, o niečo skúsenejší, silnejší a zároveň zvedaví, či vzájomné porozumenie, ktoré medzi nami celé roky prirodzene fungovalo, dokáže vytvoriť pevné základy aj pre skutočný rodinný život. Na spoločné časy sme totiž nikdy nezabudli. Dobre sme si pamätali vzájomnú prirodzenosť a súzvuk, ktorý medzi nami vždy panoval. S blížiacim sa koncom roka 2017 udalosti nabrali rýchly spád. Na Monine narodeniny ju v práci zastihlo prekvapenie v podobe donášky kytice ruží. Onedlho sme sa počas sychravého dňa stretli v kaviarni, kde sme pri šálke mätového čaju strávili niekoľko chvíľ. Netrvalo dlho a už o ďalších pár dní sme absolvovali náš prvý spoločný víkend na Donovaloch, k čomu nám opäť veľkou mierou dopomohli ďalší naši priatelia.

Aj tieto vety sú potvrdením toho, že práve obklopenie dobrými, srdečnými a úprimnými ľuďmi je pre náš život dodnes typické a tak nejako príznačné. Sme šťastní a vďační, že máme vo svojom okolí priateľov, na ktorých sa môžeme za každých okolností spoľahnúť. Ako môžete vidieť, aj oni, teda vlastne vy, ste neoddeliteľnou a dôležitou súčasťou nášho príbehu.

Počas nasledujúcich rokov sme spolu prešli dlhú cestu, zažili množstvo krásnych chvíľ, prekonali rôzne výzvy, dosiahli spoločné ciele a splnili si niekoľko veľkých snov. Tým najväčším bolo vybudovať dom obklopený krásnym prostredím, v ktorom môže naša rodina žiť pokojný život postavený na správnych hodnotách. Napriek tomu, že sa vo väčšine vecí zhodneme, stále sa nájdu situácie, v ktorých máme odlišný pohľad. A je to úplne prirodzené, pretože každý človek je jedinečný. Dôležité je, že sme vždy ochotní hľadať spoločné riešenia a pozerať sa do budúcnosti rovnakým smerom. Vieme, že vzťah dokáže byť rovnako náročný, ako aj krásny a vážime si, že môžeme jeho každodenné radosti aj starosti prežívať spoločne.