Budem Ti naveky do chrbta opretý.
Ja chcem vždy kráčať len tamadiaľ kade Ty.
Nedokážeš vrátiť čas, nedokážeš zastaviť príliv. Nie je to škoda...?
Tak rád by som sa ešte raz vrátil na horskú dráhu, do čias, keď bol život len hrou...
Nemá zmysel sedieť a premýšľať o tom, čo bolo, keď si môžeš jednoducho prestať robiť starosti a prežívať to znovu prostredníctvom svojich detí.
V poslednom čase sa mi občas zdá, že sa v tom všetkom už jednoducho nevyznám...
Najlepšie je uvoľniť sa a nechať veci plynúť svojim tempom.
Pretože toto boli tie najkrajšie dni našich životov, ktoré ubehli v rýchlosti času...
Tieto dni sú už minulosťou, no niektoré veci zostávajú. Keď sa obzriem, vidím, že sa nezmenili.
Boli to tie najkrajšie dni našich životov, áno. Zlých vecí v živote bolo vtedy tak málo...
Tie dni sú už preč, ale jedna vec je stále pravdivá:
Keď sa ohliadnem za seba, uvedomím si,
že ťa stále ľúbim.
Náš príbeh
Ako to začalo...
K nášmu vôbec prvému stretnutiu došlo presne 2. mája 2014, keď Mišo ako čerstvý vysokoškolský absolvent plný ideálov a predstáv o pracovnom živote nastúpil do jednej z ilavských priemyselných spoločností. V tom čase tam už približne rok pracovala Moňa, ktorá sa krátko predtým vrátila do každodenného pracovného kolobehu po materskej dovolenke. Ako to už býva, osud zariadil veci po... Čítaj viac...